Psychologické hodnotenie alebo psychodiagnostika u ľudí zväčša vyvoláva najrôznejšie emócie a asociácie. Niekto si so strachom predstaví prísneho staršieho pána v okuliaroch, ktorý sedí v kresle a posudzuje naše každé slovo i pohyb; druhému sa vybaví milá pani, ktorá na strednej škole pomáhala prostredníctvom rozhovoru a úloh nájsť optimálnu školu či povolanie; iný si zase pomyslí na nejasné atramentové škvrny a hľadanie významu v nich. Nech už vám napadne čokoľvek, faktom je, že psychodiagnostika má dnes svoje nezastupiteľné miesto v mnohých oblastiach nášho života vrátane tej pracovnej.
Čo je teda psychodiagnostika a aký má prínos v organizačnej praxi? Aké druhy psychodiagnostických testov poznáme a aké sú kritériá kvality? Nakoľko sa dajú tieto testy skresliť? Kto s psychodiagnostikou môže pracovať a za akých podmienok? Odkiaľ sa dá získať? Existuje jej nezávislé hodnotenie? Ako možno s psychodiagnostikou pracovať v rámci jednotlivých procesov personálneho manažmentu? Aké sú výhody a úskalia počítačovej psychodiagnostiky oproti papierovej? Čo presne testovať a aké metódy sú na trhu dostupné? Na tieto i mnohé ďalšie zaujímavé otázky vám prinesie odpoveď séria článkov o psychologickom testovaní vo vzťahu k práci, organizácii a ľudským zdrojom. Prvý z nich približuje základy psychologického testovania vo firemnej praxi – čo presne predstavuje, aké sú jeho prednosti, druhy, ale i meradlá kvality.
Intuícia alebo poznanie?
Ľudia už oddávna pozorovali, že okrem vzhľadu sa medzi sebou líšime aj v charaktere, vlastnostiach, schopnostiach, zručnostiach či správaní. Už v starovekom Grécku posudzovali povahu ľudí na základe vzhľadu či prebytku telesných štiav, v starej Číne zase položili základy testovania osobnosti, keď každé tri roky merali schopnosti mandarínov – čínskych úradníkov. Práve ľudská túžba nájsť najvyšší potenciál značne podnietila rozvoj psychologickej diagnostiky, ktorá sa v pracovnej a organizačnej praxi intenzívne rozvinula a udomácnila v 20. storočí. Jej cieľom je čo najobjektívnejšie posúdenie rôznych psychických charakteristík kandidátov (teda uchádzačov o zamestnanie, resp. zamestnancov) prostredníctvom psychologických metód.
Aký je teda rozdiel medzi bežným hodnotením a psychologickým hodnotením? Je pravda, že všetci dokážeme do istej miery pocitovo zhodnotiť, či má človek radosť, či je zodpovedný alebo či má talent, no často nám takéto hodnotenie trvá dlho a nemôžeme sa v ňom vyhnúť istým omylom, osobnému zafarbeniu alebo skresleniam. Špecialisti na prácu s ľuďmi si teda pri hodnotení pomáhajú viacerými vedecky overenými metódami, ktoré zvyšujú platnosť ich rozhodnutí – napr. štruktúrovaným interview. Psychodiagnostika, resp. psychologické testovanie predstavuje ďalší podporný nástroj, ktorý pomáha rýchlo, presne, kontrolovane a vedecky overiť vlastnosti človeka a dozvedieť sa často aj to, čo by sme nepozorovali nikdy (napr. zo životopisu alebo interview), prípadne len po dlhom čase (napr. po mesiacoch či rokoch). Tým, že zvyčajne stavia na vzorke populácie, nám taktiež umožňuje okamžite objektívne kandidáta porovnať s ostatnými. Psychologické testovanie má okrem toho vždy štandardný priebeh, a tak vytvára rovnaké a spravodlivé podmienky pre všetkých.
Nie sme takí bohatí, aby...
Psychodiagnostika teda v organizáciách dokázateľne zrýchľuje, spresňuje, zobjektívňuje a zefektívňuje prácu s ľuďmi plus šetrí finančné prostriedky vo všetkých personálnych procesoch od masívneho náboru cez individuálny výber, adaptáciu, rozvoj, vzdelávanie, odmeňovanie, kariérne nástupníctvo až po outplacement. Na ilustráciu šetrenia prostriedkov uveďme príklad z praxe: Medzinárodná spoločnosť so zastúpením na Slovensku prijala na pozíciu obchodného reprezentanta pracovníčku. Napriek potenciálu, ktorý sa u nej predpokladal, táto pracovníčka nepodávala požadovaný výkon. Spoločnosť sa teda rozhodla použiť psychodiagnostiku na zistenie príčin a po odbornom posúdení dospela k názoru, že nemá na pozíciu predpoklady. Keďže však už uplynula jej skúšobná doba a reprezentantka odmietla odísť, došlo k „núdzovému“ obmedzeniu pracovnej zmluvy na jeden kalendárny rok. Ak spočítame priame i nepriame náklady vynaložené na jej výber a následné neželané pôsobenie v spoločnosti, ide o vskutku veľké sumy. Matematika nepustí: vhodný psychologický test za rádovo desiatky eur mohol ušetriť rádovo tisícky eur.
Univerzálna metóda neexistuje
Ak by sme sa vás spýtali, čo by ste chceli o kandidátoch či pracovníkoch zistiť, je pravdepodobné, že by sme dostali myriadu odpovedí: rôzne kompetencie ako napr. komunikačné zručnosti či flexibilitu, motiváciu, hodnoty, postoje, inteligenciu, pamäť a tak ďalej. Človek je komplexný tvor a každá profesia si vyžaduje kombináciu charakteristík, ktoré sa častokrát nedajú zistiť jediným testom. V psychodiagnostike v zásade rozlišujeme testy maximálneho výkonu (výkonové testy) a testy typického správania (osobnostné testy). Tie prvé vám pomôžu objektívne zistiť výkon kandidáta v oblastí schopností alebo zručností, napr. priestorová predstavivosť pri architektoch, technické myslenie pri inžinieroch či remeselníkoch, numerická inteligencia pri finančných manažéroch, pozornosť pri montážnych pracovníkoch atď. Pri výkonových testoch vždy existuje správna a nesprávna odpoveď, a tak možno zostaviť poradie kandidátov od najlepšieho po najmenej nadaného. Osobnostné testy zisťujú typické osobnostné charakteristiky človeka a nemajú správne odpovede. Môžeme totiž jednoznačne povedať, že extrovert je lepší ako introvert? Šalamúnska odpoveď by v angličtine bola „It depends.“, t. j. záleží na okolnostiach – povahe práce a pracovného prostredia. Osobnostné testy vám preto pomôžu zhodnotiť typické prejavy kandidátov a usúdiť, ktoré z nich sú najvhodnejšie pre vybrané povolanie (napr. účtovníčka), ako aj na ktorých možno pozitívne stavať (napr. spoľahlivosť) a ktoré naopak treba rozvíjať (napr. odpor k zmenám).
Nie je test ako test
Na Slovensku sú dnes desiatky menších či väčších distribútorov psychologických testov pre rôzne použitie. Podobne ako je to s produktmi v iných oblastiach, niektoré sú lacnejšie, niektoré krajšie zabalené, iné zase rozšírenejšie a tak ďalej. Na základe čoho však môžeme skutočne povedať, že jeden je lepší ako druhý? Pozrime sa preto na niekoľko dôležitých kritérií kvality, ktoré je dobré pre správne rozhodnutie poznať.
Prečo by mal byť test platný
V prvom rade je dôležité, aby test meral tie špecifické vlastnosti alebo schopnosti kandidáta, ktoré budú najviac vyžadované na jeho pracovnej pozícii. Inými slovami, aby test meral to, čo má merať. V psychodiagnostike je táto vlastnosť označovaná ako validita alebo platnosť testu a vyjadruje sa zväčša číselne v rozmedzí od 0 do 1 (kde 1 je ideálna, prakticky nedosiahnuteľná hodnota). I keď existuje mnoho druhov validity, ak má byť test pre nás v HR praxi užitočný, okrem iného by nás mal zaujímať dôkaz o tom, že test skutočne predpovedá alebo rozlišuje výkon a správanie kandidátov. Tento typ validity sa zisťuje štúdiou na vzorke pracovníkov z reálneho pracovného prostredia.
Prečo by mal byť test spoľahlivý
Okrem platnosti je taktiež nutné, aby test meral spoľahlivo a presne. Na čo je nám totiž test, ktorý síce zisťuje vybranú charakteristiku, ale po mesiaci nameria úplne odlišné výsledky? Táto vlastnosť testu sa nazýva reliabilita alebo spoľahlivosť a tiež sa vyjadruje číselne v rozmedzí od 0 do 1 (kde 1 je opäť ideálna, prakticky nedosiahnuteľná hodnota).
Prečo záleží na zadávaní a vyhodnotení testu
Ďalším kritériom je jednoduchosť zadania a vyhodnotenia testu. Testy na papieroch sú poväčšine náročnejšie na zadanie a vyhodnotenie ako testy na počítači, i keď zase poskytujú priamy kontakt s testovaným. Pri vyhodnotení treba mať na pamäti, že akokoľvek vhodný test (vysoká validita a reliabilita), dôležité je, aby mal k dispozícii aj tzv. normy. Normy sú vzorka populácie, s ktorou kandidátov porovnávame. Ako by vám totiž padlo, keby sme váš výsledok v osobnostnom teste porovnávali napríklad s brazílskou populáciou?
To je všetko?
Pri posudzovaní kvality testu môžeme pozerať ešte aj na ďalšie vzťahy: Ako prebehla adaptácia testu do slovenského jazykového a kultúrneho prostredia? Zamestnáva distribútor aspoň jedného psychológa ako garanta celého psychodiagnostického procesu? Bol vybraný test hodnotený nezávislou inštitúciou, ak áno, s akým výsledkom? Je test v súlade s etickými a profesijnými štandardmi v SR a vo svete? Spolupracuje distribútor s psychologickými profesijnými organizáciami, resp. uplatňuje ich odporúčania? Akú podporu poskytuje distribútor v prípade žaloby alebo právneho sporu? A podobne.
Pri diskusií o psychodiagnostike sa vynárajú vôbec mnohé ďalšie zaujímavé oblasti, témy či námety. Zatiaľ čo tento článok sa zameriaval na vysvetlenie základov pracovnej psychodiagnostiky a predností jej použitia, ďalšia časť seriálu sa zameria už na konkrétne využitie psychologických testov v rámci rôznych procesov HR počnúc výberom. Dotkne sa tiež spôsobov, ako a s ktorými testami možno pracovať, ale aj výhod či nevýhod dnes populárneho zadávania testov cez počítač.
Autor: Rastislav Duriš
Použitá literatúra: Halama, P.: Princípy psychologickej diagnostiky. Trnavská univerzita 2005.
zdroj: http://www.hrclub.sk/clanky/psychodiagnostika-v-hr-serial-otazok-a-odpovedi/12554